Anna a kríž od Huga.

Anna má 19 rokov a žije v Španielsku. Rozpovedala túto svoju životnú skúsenosť:

„Aby som lepšie poznala sociálno-zdravotnícku oblasť, išla som na začiatku marca do jednej nemocnice v mojom meste. V nemocnici ju prijal jeden sociálny asistent. Ten namiesto dlhých rečí, mi dal hneď plášť, do ruky kartotéku pacientov a voviedol ma do jednej nemocničnej izby. Keď som vstúpila do izby, dostala som malú triašku, preto som na chvíľu musela vyjsť z izby. Ležal tam pacient, mladý muž, o niekoľko rokov starší odo mňa, v záverečnom štádiu rakoviny. Dodala som si vnútorne odvahy a znovu vstúpila do izby. Pristúpila som k lôžku a spýtala sa chorého ako sa má. Odpovedal mi: „Som tu dva mesiace, mám rakovinu kostí, zostáva mi už málo času zo života. Cítim, že prichádzam o všetko: o rodinu, prácu, o moje dievča. Môj život už nemá cenu.“ Po tejto odpovedi som zostala v šoku. Milióny pocitov a myšlienok mi prechádzali mysľou a srdcom. Napriek tomu som chcela pokračovať v rozhovore a povedať čosi zo svojho života, ako žijem. Po chvíli ticha sa ma mladík spýtal: „Veríš v Boha?“ „Áno“, odpovedala som. Mladík na to: „ Ja nie, pretože ma opustil, pretože za niekoľko mesiacov mi zoberie život, Zostal som veľmi sám.“

Vnútorne som sa snažila dôverovať Bohu a pýtať si od neho silu. Odpovedala som mladíkovi: „To, čo teraz prežívaš, táto Tvoja choroba má meno: „Ježiš Opustený.“ Boh Ťa neopustil. Pokračuje, aby Ti bol nablízku, tak ako nikdy predtým. Dopúšťa na Teba skúšku a s tým, čo prežívaš, Ti kladie otázku, na ktorú možno teraz nemáš odpoveď: „Si pripravený nasledovať ma v tejto najväčšej bolesti?“ On, Ježiš zvolil tento kríž pre Teba, pretože chce, aby si vydal svedectvo o jeho láske. Chce Ťa urobiť svätým. Môžeš sa stať svätým, ak príjmeš bolesť, ako niečo, čo je Božie, nie Tvoje. Potom, keď tak urobíš, začni mať rád ľudí okolo seba; Tvojich rodičov, priateľov, aby si im ukázal, že nemáš strach zo smrti, lebo si našiel niečo veľmi vzácne, čo Ti pomáha žiť okamih za okamihom, bez toho, aby si premýšľal, čo bude s Tebou.

„Skrze sociálneho asistenta som sa dozvedela, že niekoľko dní po mojej návšteve, sa jeho zdravotný stav zhoršil“, pokračuje Anna, „a tiež, že prijal sviatosť pomazania pre chorých, aby mohol odísť v pokoji. O niekoľko dní som dostala tento dopis“:

„Ciao Anna. Tieto dni boli dosť ťažké, pretože nádor rástol veľmi rýchlo. Bol som viac slabý, unavený, ale to boli príležitosti, v ktorých som mohol viac milovať. Bolo mi  ťažko,, pretože som videl ako sa približujem k smrti a to mi trochu naháňalo strach. Ale keď takýto okamih prišiel, spomenul som si, že to nie je smrť, ktorá ma volá, ale Boh. On ma volá, aby som s Ním šiel do raja a toto mi dávalo silu usmievať sa, silu milovať. Zostáva mi už málo času, Anna, ale musím Ti  povedať, že teraz nemám strach, lebo viem že tam(na druhom svete) obstojím dobre. Ďakujem Ti, že si ma vytiahla z tej „hlbokej jamy“, ďakujem Ti, že si ma vypočula a predovšetkým Ti ďakujem, že si do môjho života nanovo priniesla Boha. Prajem Ti, aby si žila naplno a realizovala všetky Tvoje sny. Budem vždy blízko Teba a z Neba Ťa budem sprevádzať každý deň. Budem akoby Tvojím malým anjelom strážnym. Dal som sociálnemu asistentovi jeden kríž, aby Ti ho odovzdal. Nosím ho odvtedy, čo som bol na 1. sv. prijímaní a chcem, aby si si ho nechala. Keď sa naň pozrieš, spomeň si, že toto je kríž, ktorý Boh chce pre Teba a chce aby bol nesený s radosťou stále milujúc. Čakám Ťa v raji, Anna.“