1.RADY SV. MAXIMILIÁNA K SPYTOVANIU SVEDOMIA

Svätý Maximilián v príhovoroch svojim rehoľným bratom v Niepokalanowe narčtol niekoľko pomôcok, ako si dobre spytovať svedomie. Na základe ich zápiskov a  Katechizmu Katolíckej Cirkvi  vznikol i tento článok. Podľa sv. Maximiliána sa má spytovanie svedomia skladať z troch častí: 1. poďakovania Pánu Bohu za milosti (alebo za jednu novo získanú), 2. prosby o osvietenie mysle a samotného spytovania svedomia, 3. vzbudenia si ľútosti nad hriechmi a predsavzatia k zmene.
Spytovanie svedomia nemá byť dlhé. Najdôležitejšia je ľútosť nad hriechmi. Ľútosť závisí od vôle. Aj keď nepociťujeme nijakú citovú ľútosť, žiaľ, ľútosť vôle [dokonalá – z lásky – žiaľ nad tým, že som urazil Boha, ktorý túži bývať v mojej duši] stačí a likviduje dokonca aj ťažké hriechy. Často si ju vzbudzuj, pri návšteve najsvätejšej Sviatosti, pred Svätým prijímaním…
Celé spytovanie svedomia možno zhrnúť do dvoch otázok: či sa snažím rozpoznať svoje talenty a či využívam tie dary a schopnosti, ktoré som dostal od Pána? A nejde tu ani tak o ovocie a efekty, ale o snahu a o moje zaangažovanie. A pretože každý dostal od Pána Boha iné talenty, od každého Pán Boh vyžaduje podľa inej, individuálnej miery. Nasledujúce otázky majú pomôcť upresniť, v akých veciach nerobím všetko, čo môžem a kde sa moja činnosť nezakladá na láske.
Hriechy voči Bohu
· zanedbávanie modlitby
· zahrňovanie Boha množstvom slov, „nepripustenie ho k slovu“, sústredenie sa na seba
· nezvelebujem, neďakujem, ale stále o čosi prosím
· pýcha: viera v svoju moc a nie v moc Božiu
· nedôvera v Jeho lásku ku mne;
· nariekanie na život
· pokladám Pána Boha za nástroj – čiže vedomé páchanie hriechu s vysvetlením: „Vyspovedám sa a všetko bude v poriadku“
· cielené pochybovanie o existencii Boha: „dokrmovanie“ pochybností a dobrovoľné zotrvávanie v nich
· zrieknutie sa Pána Boha
· vedomé vyslovovanie Božieho mena v nevhodných situáciách, nekontrolovanie svojho spôsobu hovorenia
Hriechy voči Cirkvi
· kritika Cirkvi bez pocitu spoluzodpovednosti
· odmietnutie oficiálneho učenia Cirkvi (Katechizmus Katolíckej Cirkvi, pápežské učenie)
· opovrhovanie sviatosťami (neúčasť, znevažovanie)
· odmietanie pravdy, že zotrvávanie v hriechu oslabuje spoločenstvo
· zavádzanie rozkolov, ničenie jednoty
· prichádzanie na spoločnú modlitbu, Eucharistiu s presvedčením, že „je len Boh a ja“ – bez modlitby za Cirkev
· som súčasťou spoločenstva kresťanov len pri modlitbe, Eucharistii, keď vychádzam, som „normálnym“ človekom – iní ma nezaujímajú – život sa predsa točí ďalej
· nedodržiavanie pôstu, či skutkov pokánia – pôst je výrazom našej solidárnosti s utrpením Pána Ježiša
· nesvätenie sviatočného dňa
· nezapájanie sa do života (podujatí) Cirkvi, nepodporovanie cirkevných ustanovizní
Hriechy voči blížnym
· nevpúšťanie Boha do priateľstva, do lásky: nezverovanie týchto vzťahov Pánu Bohu
· rezignácia z práce nad vnímaním potrieb iných ľudí
· málo sa modlím za iných
· neďakujem za dobro, nereagujem na zlo
· budujem vzťahy na klamstvách: nedávam seba, len svoju masku
· cudzoložstvo: zabitie osoby v druhom človeku, všímanie si len tela
· pohŕdanie: neuznanie dôstojnosti druhého človeka
· ohováranie: kritické hovorenie o druhom človeku, ktoré mu neprináša žiadne dobro
· osočovanie: hovorenie nepravdy o druhom
· závisť: závidenie inému čo má, želanie, aby to nemal, (niekedy) konanie krokov v tom smere
· nenávisť: túžba po zle pre iného
· pomsta: vykonávanie spravodlivosti podľa vlastných predstáv
Hriechy voči sebe
· ľahostajnosť, ľahkovážnosť voči Bohu (hriech voči Bohu a zároveň voči sebe, pretože takto sa odtínam od Zdroja života, stávam sa duchovne mŕtvy)
· egoizmus a egocentrizmus: pozeranie na svet len zo svojho uhla pohľadu
· samozvelebovanie: neustále spievanie hymnov na vlastnú počesť
· snárstvo: uzatváranie sa do sveta vlastných snov
· nepozastavenie sa, neuvažovanie nad svojím životom – život v návykoch – bez modlitby
· nepýtanie sa samého seba na súlad s Božou vôľou – správnosť vlastných rozhodnutí, využívanie voľného času s ohľadom na prijaté záväzky a rozhodnutia
· neakceptovanie (neprijatie) samého seba, hnevanie sa na Pána Boha, že som, aký som a že môj život je taký, aký je
· vnímanie len svojich chýb, nemodlím sa za to, aby mi Duch Svätý odhalil to, čo je vo mne dobré
· nerozvíjanie talentov a nezverovanie Pánu Bohu toho, čo mi prekáža v ich rozvíjaní
· závisť: neteším sa z toho, čo mám a uzatváram sa do seba
· človek sa skladá z tela i duše: nedbalosť o rozvoj svojho tela, o fyzické zdravie (vhodné oblečenie, odpočinok, nebojujem so slabosťami)
· nečistota v rozličných oblastiach môjho života.

 

 

 

2.SPYTOVANIE SVEDOMIA PODĽA HRIECHOV

Pýcha –         je to túžba človeka vyniknúť, zdať sa takým, aký v skutočnosti nie je, túžba byť dôležitým –         myslí si o sebe, že je nenahraditeľný,  niekým veľkým a pritom to nemusí byť pravda –         je vtedy, keď sa chváli tým, čo si nezaslúži chválu, keď chce, aby ho aj ľudia za to chválili –         najhoršie je, že tak klame sám seba, myslí si o sebe, aký je veľký, a vôbec si neuvedomuje aj svoje chyby, nedostatky –         ťažko prijíma kritiku na seba, keď ho niekto na niečo upozorní –         je to opak lásky a základ všetkých ďalších hriechov	Lakomstvo –         je to nezriadená túžba po tom, čo nemá, to znamená, že chce mať všetko, chce to mať pre seba, nedokáže sa v tom ovládnuť –         je schopný kvôli tomu aj podvádzať, klamať, len aby čosi získal, zradiť kamoša kvôli nejakej veci, peniazom –         je to tiež naviazanosť na to, čo má napr.: nechce sa podeliť, nechce niečo požičať, stále myslí iba na svoje veci, ako by si prilepšil, chce mať stále viac pre seba ( sladkosti…)	Závisť –         je to smútok kvôli dobru iného, že sa niekomu darí lepšie ako mne, že je v niečom lepší ako ja, obľúbnejší, že má viac kamarátov… –         často sa potom človek posmieva, chce zhodiť toho druhého, zosmiešniť, zmenšiť jeho zásluhy, len aby on nebol lepší ako ja –         často sa prejavuje ako žiarlivosť- toto je najmä vo vzťahoch napr.: Ty si kamarát s tým a tým, ja potom s tebou nie som, musíš sa sním prestať kamarátiť, lebo inak nebudeš kamarát so mnou –         zazeranie na iného chalana ak sa na neho usmeje dievča, ktoré sa mi páči	Nestriedmosť – nezriadená túžba po jedle a pití, to znamená: – maškrtnosť: mám chuť na sladkosť, dám si, mám chuť na iné, hneď to musím mať, som veľmi smädný, daj sem hneď tú fľašu, ja sa musím napiť – labužníctvo- vyžívanie sa v jedle- máme niečo na jedenie, tak ja si k tomu dáme ešte takú prílohu, potom tamto, čaj musí byť takto a takto sladký a ochutený inak ho nepijem – nedokáže sa rozdeliť s vecami, ktoré mu chutia ( čokoláda, kekse…)- zje si to pekne sám, aby ho nikto nevidel, aby sa náhodou nemusel podeliť
Hnev – nezriadená túžba po pomste, odplate, nepokoj – keď ma niekto naštve, už nie som schopný sa ovládnuť, ale kričím po ňom, nadávam mu, rozmýšľam ako sa mu odlpatím, prípadne ho začnem biť – niekedy sa prejavuje ako namrzenosť, potom už človek odpovedá spôsobom “ kašlem na teba…“ – keď nahnevajú rodičia- potom zväčša býva urazenosť, neochota sa rozprávať, odmietavý postoj- nechcem ťa  vidieť – hnev môže prerásť až do nenávisti- vtedy je človek schopný takmer všetkého, biť hlava nehlava, zhodiť druhého v očiach iných, aby nič neznamenal, úplne ho odpísať…	Lenivosť – je to nechuť pre konanie dobra, odpor k duchovným veciam, odpor k práci – prejavuje sa typickým postojom: “ Mne sa nechce. „- často sa to ani nemusí povedať, ale človek to prežíva vo svojom vnútri – kto je lenivý, hľadá dôvody prečo by danú prácu nemusel urobiť, hľadá rôzne, často navonok rozumne vyzerajúce argumenty ( dôvody ) – často sa prejavuje ako pohodlnosť, pohodičkárstvo, ja mám čas, nič nemusím – často je to vylehovanie v posteli cez deň, nuda- ja nemám čo robiť, hoci by aj bolo, ale nechce sa mu	Smilstvo – je to hriech proti čistote, je to najčastejší hriech – je to nesprávna túžba po sexuálnom uspokojení, čo to teda znamená? – nie je to to, keď človeka nepadnú rôzne nečisté myšlienky, ale keď s nimi súhlasí, začne ich rozvíjať vo fantázii, lebo vie, že má z toho príjemný pocit – sexualita je dar pre druhú osobu, nie je na to, aby sme boli šťastní sami pre seba- veď preto sa prejavuje ako vzťah dvoch ľudí, preto je tiež hriechom ak človek hľadá vlatné uspokojenie ( tu je typický príklad čítanie  časopisov s obsahom proti čistote, alebo pozeranie takýchto filmov, prípadne rôzne dotýkanie sa dievčat, alebo aj keď si chce niekto sám na sebe navodiť vzrušenie)	Ako na to? 1.) krátka modlitba ( poďakovanie za deň ) 2.) prečítanie textu a zamyslenie sa 3.) zapísanie, čo sa prejavuje u mňa 4.)  modlitba o milosť od Boha, aby som odstránil túto chybu, keď chceš môžeš poprosiť aj don Bosca: Don Bosco, ty si za svojho života žiaril ako obraz Otcovej dobroty. Vypros mi u Pána vôľu vždy mu verne slúžiť a milosť, o ktorú teraz prosím…( tu povedz svoju prosbu ). S pomocou Panny Márie vypros mne aj mojím dahým odvahu skutočne ťa milovať a budovať svet lásky.               Amen.

 

 

3.SPYTOVANIE SVEDOMIA PODĽA PRÍKAZANÍ

3. prikázanie desatora:
   JA SOM PÁN BOH TVOJ, NEBUDEŠ MAŤ INÝCH BOHOV OKREM MŇA,  ABY SI SA IM KLAŇAL ! (Ex 20, 1 – 6)
   Teoreticky je mojím Bohom Otec, Syn a Duch Svätý. Prakticky je ním to, čomu dávam prvé miesto vo svojich myšlienkach, citoch, kvôli čomu konám svoje skutky, čo mám najradšej.
   Čo je u mňa to prvé? Ja sám, niekto z ľudí alebo nejaká vec? Peniaze, moje brucho, moja česť?
   Nebudeš mať iných Bohov okrem mňa – koľko Bohov uctievam, koľkým slúžim?
   Ktorému najviac, ktorý je na hlavnom oltári u mňa? Na ktorého najviac cez deň myslím?
   Ako vyzerajú moje modlitby? Svätá omša? Sviatosti?
   Študujem náboženskú literatúru? Usilujem sa poznávať Boha?  Nehanbím sa za svoje presvedčenie?
   Neupadol som do stavu zúfalstva, nedôvery v Božiu lásku a milosrdenstvo?
   Opovážlivo som sa spoliehal na Božie milosrdenstvo a hrešil som s vedomím, že však mi Boh odpustí?
   Nepripisoval som stvoreným veciam nadprirodzené účinky: povera, veštenie, horoskopy, čarovanie, rôzne fetiše (podkova, zub z medveďa a pod.)?
   Nezúčastňoval som sa špiritistických sedení – seansí?
   Nespáchal som hriech svätokrádeže tým, že som v stave ťažkého hriechu pristupoval k sviatostiam (sv. prijímaniu, birmovke, sviatosti manželstva), alebo vlámaním sa do svätostánku, potupením konsekrovaných hostií, zbitím Bohu zasvätenej osoby, odcudzením nejakej veci v kostole alebo na cintoríne?
   edopustil som sa svätokupectva tým, že som za peniaze predával posvätnú vec?
   2. prikázanie desatora:
   NEVEZMEŠ MENO BOŽIE NADARMO ! (Ex 20,7)
   Každý si chráni svoje meno – svoju česť.  Nesmieme urážať česť   Pána Boha. Preto:
   Nevyslovujem meno Boha v hneve, neúctivo, s preklínaním, v spojení s oplzlými výrazmi?
   Neprisahám krivo?, t.j. prisahám a klamem zároveň?
   Nepreklínam, alebo s oplzlými výrazmi nevyslovujem meno Panny Márie a svätých?
   Nerobil som si vtipy zo svätých alebo z náboženských úkonov, obrazov, sôch, krížov, zo Sv. Písma?
   3. prikázanie desatora, 1. a 2. Cirkevné prikázanie:
   SPOMNI, ABY  SI  DEŇ  SVIATOČNÝ  SVATIL !PRIKÁZANÉ  SVIATKY  SVATIŤ ! V NEDEĽU A V PRIKÁZANÝ SVIATOK SVATÚ OMŠU NÁBOŽNE POČÚVAŤ !
   Sviatočný deň  mám zasvätiť Pánovi – odpútať  sa od všetkého, čo ma odťahuje od Boha a odpočinúť si. Preto sú  zakázané namáhavé, hlučné práce a tiež tie, ktorými pohoršujem iných ľudí
   Ťažko zhreším, ak sa bez vážneho dôvodu nezúčastním v ten deň sv. omše, alebo prídem neskoro (po Evanjeliu), alebo vynechám niektorú hlavnú časť (obetovanie, premenenie, prijímanie). Ale sv. omša v predvečer  príkazaného sviatku, alebo nedele, je platná.
   Tiež sa vážne prehrešujem, ak počas sv. omše spím, alebo stojím pred kostoloma nesledujem priebeh sv. omše.
   Všedné hriechy spácham, ak prídem neskôr ( do Evanjelia ), ak som počas sv. omše roztržitý, myslím na iné veci, ale pritom sledujem sv. omšu.
   4. prikázanie desatora:
   CTI OTCA SVOJHO I MATKU SVOJU, aby si dlho žil na zemi, korú ti dá Pán, Boh tvoj ! (Ex 20, 12)
   Boh nám dal svojich viditeľných zástupcov a nariaďuje nám ctiť ich a poslúchaťako jeho samého. Sú nimi rodičia, kňazi, učitelia, vychovávatelia, zamestnávatelia a predstavitelia verejnej a štátnej moci.
   Poslušnosť voči rodičom nás viaže v čase nedospelosti. Ucta a láska k  ním až do smrti.
   Ale ak nám rodičia prekážajú intenzívnejšie nábožensky žiť, môžeme im v tejto oblasti, po porade s duchovným otcom odoprieť poslušnosť – pravda, vždy úctivo. Ak ma navádzajú na hriech, nemám posluchnúť.
   Ak si zakladám rodinu, rodičia nemajú právo do tejto rodiny zasahovať (ak  ja nezasahujem do ich práv pri spoločnom bývaní). Ale môžu  mi poradiť.
   Keď predstavujem svoju slobodu, nikdy to nemá byť bez lásky a úcty k nim.
   Poslúcham a ctím svojich predstavených?
   Neznižujem ich autoritu posudzovaním, kritizovaním, šomraním, posmechom a pod.?
   Modlievam sa za svojich rodičov a predstavených?
4. prikázanie desatora:
   NEZABIJEŠ ! (Ex 20, 13)
   Je zakázané priame zabitie nevinného, či už narodeného alebo nenarodeného človeka.
   Sme povinní chrániť nielen život, ale aj zdravie človeka (svoje i cudzie). A to zdravie telesné i duševné.
   Neskracujem niekomu život zarmucovaním, zlým zaobchádzaním,…?
   Neubližujem nenarodeným  deťom nestarostlivosťou o tehotné ženy, alebo zvlášť – ublížením na živote – potratom?
   Nenapomohol som takémuto hriechu radou, schválením alebo bojazlivým mlčaním?
   Neškodil som si na zdraví  nestarostlivosťou o seba ( preháňanie v práci, nedostatočný spánok, nedostatočné  stravovanie, obliekanie, fajčenie, pitie … ? )
   Nevystavoval som nebezpečenstvu života seba alebo iných ( riskovanie pri jazde autom, motocyklom, bicyklom, vedenie vozidla v podnapilom stave, …?  )
   Čo sa týka  ubližení na duši: Taký hriech spáchame, na aký sme iného nahovorili.
   Nepohoršujem iných nevhodným obliekaním alebo rečami?
   6. a 9. prikázanie desatora:
   NEZOSMILNÍŠ ! (Ex 20, 14) NEPOŽIADAŠ MANŽELKU BLÍŽNEHO SVOJHO ! (Deut 22, 30)
   Pohlavný pud bol pôvodne pod kontrolou rozumu. Po dedičnom hriechu je však človek  niekedy hnaný týmto pudom k činom, ktoré nie sú rozumné, ba môžu byť až zvrátené . Zneužíva ho a  tak škodí jednotlivcovi aj spoločnosti.
   Mravná zachovalosť v tejto oblasti sa nazýva čistotou.
   Pokušenia v tejto oblasti sa nazývajú pokušeniami proti čistote.
   Hriechy zas nazývame hriechami proti čistote –  nečisté myšlienky, túžby, slová, nečisté skutky a pod.
   Pohlavný pud nie je u každého rovnako silný. Niekto má v tejto oblasti viac problémov, niekto menej. Každý však môže viesť čistý život až do smrti, ak sa  dokáže ovládať.
   ( S pohlavným pudom je to podobne ako s rádioaktivitou prvku.  Rozpadne sa jeden atóm. V dôsledku toho sa však rozpadnú ďalšie dva.  Potom ale 4, 16, 32, arýchlo to rastie. Ak sa včas neurobia radikálne opatrenia, v krátkom čase dôjde k atómovému výbuchu. Tu ide o životy všetkých, čo sú navôkol. Aj s pohlavným pudom je to podobne. Jeden nečistý pohľad na nevhodne oblečené ľudské telo, potom druhý dlhší …  )
   Nemyslel som nečisto?
   Nehovoril som proti čistote?
   Nepozeral som nečisté časopisy, filmy?
   Nerobil som nečisté skutky sám so sebou ( sebaukájanie ), alebo s inými?
   Ak áno, s kým to bolo ( muž, žena, slobodná, vydatá)?
   7. a 10. prikázanie desatora:
   NEPOKRADNEŠ ! (Ex 20, 15) NEPOŽADAŠ MAJETOK BLÍŽNEHO SVOJHO ANI NIČ, ČO JEHO JE !
   Týmto prikázaním je zakázané zničiť, poškodiť alebo odcudziť niečo, čo patrí  inému, alebo spoločnosti. Stalo sa tak? O čo išlo?
   O veľkosti hriechu pri krádeži rozhodujú: výška poškodenia a nevôľa poškodeného (ak vec bola pre majiteľa veľmi cenná – napr. spomienka na matku, vzácna kniha, …).
   Proti tomuto prikázaniu možno hrešiť aj nepoctivosťou v práci.
   Kupovať zbytočnosti je takisto krivdou voči tým, ktorí nemajú potrebné veci, lebo to, čo mám, nepatrí len mne. Nadbytok patrí núdznym a chudobným.
   Škodu sme vždy povinní nahradiť!
   8. prikázanie desatora:
   NEPRERIEKNEŠ KRIVÉHO SVEDECTVA PROTI BLÍŽNEMU SVOJMU ! (Ex 20, 16)
   Toto prikázanie chráni česť našu i  česť blížneho. Zakazuje všetko, čo túto dôveru k človeku ničí.
   Bezdôvodne podozrievam iných?
   Ohováram? To je  bezdôvodne rozprávať o skutočných chybách blížneho
   ( Len láske je dovolené hovoriť o chybách blížneho, t.j. láske, ktorá tým chce chybiacemu pomôcť (napr. tým, že hovoríme o chybách blížneho tomu, kto mu môže pomôcť ).
   Osočujem? To znamená šíriť nepravdivostí o blížnom. Som povinný to odvolať.
   Prezradil som zverené, alebo úradné tajomstvo a ublížil som tak na majetku alebo cti blížnemu?
   Oklamal som niekoho?
   Pri všetkých týchto hriechoch závisí ťarcha hriechu od škody, ktorú sme tým blížnemu spôsobili (tak isto ako pri 7. prikázaní desatora). Túto škodu na majetku alebo na cti sme povinní nahradiť.
   3. prikázanie cirkevné:
   Konať skutky kajúcnosti, ako ich ustanovila cirkevná vrchnosť.
   Toto prikázanie predpisuje: Robiť pokánie. Prikázané pôsty zachovávať ( v isté dni sa zdržiavať mäsitého pokrmu).
   Na Popolcovú stredu a vo Veľký piatok sa postiť, čiže iba raz sa za celý deň najesť do sýta. Okrem toho si možno už iba dvakrát trochu zajesť. To platí pre všetkých, ktorí dovŕšili 21. rok a nezačali 60. rok života (t.j. 59. narodeniny).
   Zdržiavať sa mäsa a jedenia výrobkov z mäsa každý piatok a na Popolcovú stredu sa tiež majú všetci od 14. roku až do smrti.
   Tí, ktorí musia v piatok jesť mäso, majú konať navyše nejaký iný skutok pokániaalebo skutok zbožnosti alebo lásky, podľa svojich možností. ( Napr. odoprieť si fajčenie, zábavu, zúčastniť sa sv. omše, čítať zo Sv. Písma, pomodliť sa ruženec, krížovú cestu, návštíviť nemocných, pomoc blížnemu a pod. )
   Samozrejme, že sú možné aj iné hriechy, ktoré tu nie sú uvedené. Ak sú ťažké,  je potrebné ich vyznať  vo sviatosti zmierenia, aj s počtom. Ak viem koľko krát sa udial, tak  to uvediem presne. Ak neviem presný počet, tak poviem počet  aspoň priblížne. Držím palce.