Topoľčianky

 

 

Prvý kostolík u nás bol na hradištnej osade na Hrádzi. Pri ňom bola zvonica a na nej 50 kg vážiaci zvon. Hrádza, ako aj ostatné osady na vyvýšených miestach v okolí Topoľčianok zanikla plienením Tatárov r. 1241. Obyvateľstvo sa stiahlo k colnej pevnôstke – základu dnešného kaštieľa.

Druhý kostolík dal postaviť Mikuláš z Topoľčianok z rodu pánov Topoľčianskych. Plán kostola dal vyhotoviť v talianskom mestečku Gandria r. 1342 u staviteľov Tadea a Verda. Plány sú uložené vo vojenskom archíve v meste Haimstadtdorf. Stavebné práce na kostole boli ukončené r. 1351 – trvali 9 rokov. Roku 1351 po žatve kostolík vysvätil mních svätobeňadickeho opátstva páter Juraj. Prvým kňazom bol otec Kazimír z Hontu, o ktorom kronikár píše, že rozprával plynule po slovensky, latinsky a maďarsky. Kostolík ležal smerom na juh od pevnôstky pred priečelím dnešného kaštieľa. Bol postavený z kameňa v gotickom slohu. Bola to prízemná stavba bez základov, bez krýpt. Kostol bol zasvätený Sv. Anne. Rozmery: dlhý 13,5 m, široký 6,3 m, vysoký 7 m. Bol pokrytý šindľom. Na vežu Mikuláš Topoľčiansky zakúpil stopädesiat kilový zvon. K severnej strane kostola bola pristavená sakristia o ploche 18 m2, nad ňou bolo poschodie s komnatou pre panstvo. Do komnaty sa vchádzalo zo sakristie drevenými točitými schodami. V sakristii sa v zime kúrilo. V kostole bol hlavný oltár s kremencovým podstavcom, vrchná doska bola z červeného mramoru. Kostolný kalich bol strieborný, zdobený zlatom. Paténa bola zo zlata. Pri kostole bola drevená zvonica, na nej 50 kg zvon – umieráčik, ktorý so sebou priniesli obyvatelia Hrádze po jej zániku. V okolí kostola bol cintorín rozdelený lipami na dve časti. Bližšie k potoku Leveš cintorín pre poddaných a bližšie k pevnosti cintorín pre šľachtu, kde bol pochovaný aj zakladateľ kostola Mikuláš z Topoľčianok.

Tretí kostol, zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, slúžiaci veriacim v súčasnosti, je postavený v klasicisticko-barokovom slohu. Územie, na ktorom stojí, sa v čase výstavby menovalo „Vŕšok“. Dal ho postaviť gróf Karol Keglevich a jeho brat biskup Žigmund Keglevich. Projekt vypracoval vtedajší slávny bratislavský architekt Melchior Hefele, ktorý v Bratislave projektoval dnešný primaciálny palác – ako sídlo ostrihomského arcibiskupa. Kostol bol postavený v roku 1782 „sumptibus illustrissimae familiae comitum Keglevits“ – na náklady grófskej rodiny Keglevich de Buzin. Konsekrácia sa uskutočnila v roku 1804, teda cca 20 rokov od jeho dostavby, ale v neznámy deň, preto sa výročný deň posviacky pre takéto kostoly slávi paušálne 26.októbra. Biskupskú konsekráciu kostola vykonal Jozef Vilt, kanonik a generálny vikár Ostrihomskej arcidiecézy, a súčasne vysvätený biskup belehradský, ktorý ako taký slúžil ako pomocný biskup ostrihomskej arcidiecézy. Jozef Vilt bol počas dlhej sedisvakancie ostrihomskej arcidiecézy (1799-1808) jej najvyššie postaveným duchovným (do roku 1806, kedy bol menovaný za biskupa v Győri). Konsekráciu kostola pripomína 12 konsekračných krížov na stenách kostola. Starý kostolík pri pevnosti – na území parku doslúžil. Po 433 ročnej existencii a službe veriacim bol zrúcaný. Prv však z neho boli prenesené vzácne časti do nového kostola. Boli to mramorové časti starého oltára, historicky veľmi cenná medená krstiteľnica na mramorovom podstavci, reliéf Jána Topoľčianskeho -Turkobijca, tiež z červeného mramoru, a niekoľko obrazov. Kostol je zasvätený Sv. Kataríne, ktorej obraz visí nad hlavným oltárom. Maľoval ho na objednávku Karola Keglevicha v r. 1784 podľa menšieho obrazu umiestneného v starom gotickom kostolíku maliar Hubert Alexander Maurer. Ďalej boli prenesené zo starého kostolíka oba 50 kg zvony zo zvonice a 150 kg z kostola. Kostol má pevné základy a pod ním si dala rodina Keglevichovcov vybudovať rodinnú hrobku. Celkove bolo pripravených 45 miest pre rôzne dĺžky rakvy – malé pre deti, stredné a veľké pre dospelých. Zaplnených – zamurovaných je 18. Na niektorých už nie sú mená čitateľné. V kostole sa nachádzajú náhrobné tabule grófa Karola Keglevicha a Adely Zichyovej. V roku 1925 boli na vežu umiestnené nové zvony v cene 55 096,- Kčs. Liala ich zvonárska firma „Bratia Fischer“ v Trnave. Celkom bolo upevnených päť zvonov. Ich hlahol je hodný katedrály. V roku 1927 boli inštalované vežové hodiny.

 

Hostie

Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža v Hostiach nie je nehnuteľnou národnou kulúrnou pamiatkou, zapísanou v ÚZ PF, vykazuje však značné umelecko-historické a architektonické hodnoty. Bol postavený r. 1798 na mieste kostola spomínaného r. 1561, podľa datovania v podveží opravený r. 1939, r. 1954 prevedený do vlastníctva štátu. Vlastnícke vzťahy boli vysporiadané v r. 2006 a kostol sa tak opäť vrátil do vlastníctva Rímskokatolíckej cirkvi.