Kaplnka v kaštieli

Dala ju vybudovať grófka Rákocziová-Erdódyová pri príležitosti založenia Karmelitánskeho bratstva. Dňa 16. júla 1686 bola kaplnka pripravená prijať obraz Panny Márie z Karmelu, dar pápeža Inocenta XI. a privítať arcibiskupa Juraja Szechenyiho, ktorý Bratstvo škapuliarske v Topoľčiankach založil. Kaplnka bola cieľom pútnikov od jej založenia až po obdobie smutne známych päťdesiatych rokov nášho storočia. Brána kaštieľa a dvere kaplnky sa pre pútnikov zatvorili. Znovu sa otvorili 12. mája 1990, kedy po obnovení ju opäť vysvätil pán arcibiskup Sokol – metropolita trnavský. Vysviacka sa konala z podnetu a za spoluúčinkovania p. kanonika Emila Scheimera . V kaplnke sa nachádzajú mnohé umelecké diela. Na oltári je kópia Rafaelovej Madony – nahrádza pôvodný vzácny obraz škapuliarskej Matky, ktorý bol prenesený do kostola a v roku 1973 neznámym páchateľom z kostola odcudzený. Za oltárom vo výklenku je kópia Murillovej Madony, vedľa nej obrazy od viedenského maliara Huberta Maurera. V prednej časti obraz Oplakávanie Krista jeho matkou po sňatí z kríža od liptovského rodáka Eduarda Ballu z r. 1892. Nad vchodom kaplnky je na obraze Alžbeta Rákocziová rod. Bánffi – vystretá na katafalku. Obraz je z roku 1663, práca benediktínskeho mnícha Basíliusa. Bol to laický maliar, ktorý býval mimo obce a svoje farby si pripravoval z rozdrvených kameňov rôznej farby, živice a oleja. Za zamyslenie stojí nápis na obraze: Kým som priadla niť svojho života, bola som ako svetlo, perla, bola som ako kvet, a teraz som už len ako hmla, dym – prach a popol. Pri vchode do kaplnky nad dverami je mramorová plastika narodenia Pána. Pred vchodom v rohu renesančnej arkády je malý zvon z r. 1694, ktorý zvolával osadenstvo kaštieľa bez rozdielu postavenia na modlitby a bohoslužby.