V polovici 19. storočia vládol na Kaukaze medzi tamojšími horalmi vládca, ktorý sa volal Šamyl. Bol spravodlivý a chcel odstrániť korupciu z radov vplyvných a mocných ľudí. Vydal zákon, že každý, kto bude pristihnutý pri korupcii, dostane verejne 50 rán bičom.
Ako prvú pristihli jeho matku. Pretože ju veľmi miloval, tak začal prežívať veľkú bolesť. Na tri dni sa zavrel do svojho stanu. Veľmi so sebou bojoval. Na jednej strane stál jeho zákon, ktorý sa mal vykonať, a na druhej strane – matka.
Na štvrtý deň opustil stan a celý vzrušený prišiel na verejné priestranstvo, kde sa zhromažďovali ľudia. Prikázal, aby priviedli matku a zviazali jej ruky. Dvaja muži mali splniť zákon. Stalo sa však čosi neočakávané. Keď mali prvýkrát udrieť matku, tak kráľ ju rýchlo odsotil a sám nastavil plecia. Prikázal, aby ho začali bičovať. Po poslednom údere vyhlásil: „Rozíďte sa. Právu bolo zadosťučinené krvou vášho pána.“
O niekoľko dní budeme prežívať najväčšie sviatky kresťanov – Veľkú noc. Pripomenieme si Ježišovo bolestné umučenie, smrť a slávne zmŕtvychvstanie. On nastavil svoj chrbát bičovaniu za nás. Nikto nám nepribíja klince do rúk a nôh. Za naše hriechy je potrestaný a zabitý Boží Syn. Vlastnou krvou zadosťučinil za našu neveru. Ako napísal svätý Peter vo svojom prvom liste: „Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť, jeho rany vás uzdravili.“ (1 Pt 2, 24)
V hodine Ježišovej smrti dostávame nový život. Už nie sme trestanci alebo zločinci. Sme oslobodené Božie deti. Veľkonočný čas by mal byť aj časom ďakovania nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi za to, čo pre každého jedného z nás urobil. V tichu Bielej soboty, keď pôjdeme k Božiemu hrobu v kostole, zastavme sa na osobnú modlitbu. Otvorme svoje srdce jeho prebodnutému srdcu, aby mohol liečiť naše vnútorné rany. Nechajme Ježišov kríž vstúpiť do nášho každodenného života, lebo v tomto znamení víťazíme. Ježiš svojou smrťou na kríži porazil zlobu sveta, premohol diabla a chce naďalej víťaziť v našich každodenných bojoch nad každým zlom, ktoré nás stretá.
Ježišova smrť znamená nový život. Pán Ježiš nás pozýva dennodenne zomierať svojmu egoizmu, aby sme žili ako Vzkriesení veľkonoční ľudia. Svätý Pavol to nádherne vyjadril v liste Rimanom: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“ (Rim 6,4).
Jaroslav Mujgoš, kaplán